ste tu: História

História


Bohatý hudobný život stredovekej Trnavy, ako to dokladujú početné písomné pamiatky, predurčoval vznik organizovaného spolku, ktorý by systematicky rozvíjal hudobné tradície mesta. Kde inde by v tom čase hudobný život mal väčšie možnosti, než na cirkevnej pôde? Hudobný život stredovekej Trnavy a nové spoločenské podmienky prvej polovice 19. storočia, charakterizované vznikom meštianstva, predurčovali založenie organizovaného spolku, korý by systematicky rozvíjal hudobné tradície mesta. Z iniciatívy prepošta Mons. Ignáca Kunszta a mešťanostu Jána Pitroffa bol v roku 1833 založený Hudobný spolok (Musikverein). Začiatky spolku boli neľahké a jeho činnosť nespĺňala pôvodné predstavy. Preto v roku 1838 došlo k reorganizácii spolku. Vznikol Cirkevný hudobný spolok (Kirchenmusikverein). Spolok mal zakladajúcich, podporujúcich, čestných a činných členov. Za kapelníka bol vymenovaný František Xaver Albrecht a koncertným majstrom Ján Czarda. Medzi čestných a podporujúcich členov patrili gróf C. Eszterházy de Galanta, grófka A.Brunswicková, gróf Apponyi, A.Gebauer, markíza E.Erba-Odescalchi, ktorá aj v spolku účinkovala a mnoho ďalších. Okrem koncertov v meste členovia spolku účinkovali aj v kostole sv. Mikuláša, kde sa k nim pridával organista a regenschori, ktorí boli zamestnancami cirkvi. Organistom bol Ernest Patka a funkciu regenschoriho zastávali Anton Belohlávek (do r. 1840), Ján Beránek (1840 - 1846) a Ján Czarda (od r. 1846). Činnosť spolku skončila v roku 1848. Pôsobenie členov spolku v kostole sv. Mikuláša nepochybne pokračovalo i nad'alej. Meruôsme roky utlmili spolkovú činnosť. Nie však nadlho. Už v roku 1852 sa začalo v Trnave formovať a v roku 1859 i oficiálne zahájilo činnosť nové hudobné združenie Trnavský mužský spevácky spolok so zbormajstrom Jánom Czardom. V polovici 60-ich rokov Jána Czardu vystriedal Alexander Kapp. Dá sa oprávnene predpokladať, že mnohí členovia tohoto spolku účinkovali aj na chóre dómu sv. Mikuláša o to viac, že po smrti A. Kappa v roku 1876 sa zbormajstrom spolku stal František Otto Matzenauer, ktorý v tom čase vykonával aj funkciu regenschoriho. V tejto funkcii neskôr pôsobili aj jeho synovia František a najmä Vojtech, ktorí však s chórom nedosiahli takú úroveň ako ich otec. V roku 1909, po príchode Mikuláša Schneidra-Trnavského do rodnej Trnavy, nastal v hudobnom živote mesta zásadný obrat. V roku 1913 bol menovaný za regenschoriho. Okrem povinností pri liturgii začal organizovať koncerty cirkevnej hudby a podstatnou mierou prispel k obnoveniu činnosti spolku, ktorý sa oficiálne konštituoval v roku 1928. Už samotná prítomnosť M.Schneidra-Trnavského vytvárala predpoklady na výrazné zvýšenie interpretačnej kvality spolku. Nádeje trnavskej svetskej i cirkevnej pospolitosti boli vrchovato naplnené. Z M.Schneidra-Trnavského sa postupne stala najvýznamnejšia osobnosť trnavského hudobného života. V roku 1927 prišiel ako organista mladý absolvent konzervatória Július Nagy a zotrval na tomto mieste až do roku 1984. V novodobej histórii spolku je Július Nagy posledným, ktorý ako organista účinkoval počas každodennej liturgie a zároveň aj v spolku. Počas pôsobenia M.Schneidra-Trnavského pôsobil do roku 1952 ako pomocný dirigent, hráč na sláčikových nástrojoch i ako organista aj Eugen Gasselséder. M.Schneider-Trnavský viedol hudobno-spevácke teleso ako dirigent, pedagóg a skladateľ celých 45 rokov. V roku 1954 sa zo zdravotných dôvodov vzdal aktívnej činnosti v spolku. Toto obdobie činnosti spolku je nepochybne zlatou érou cirkevného hudobného života Trnavy a patrí jej čestné miesto aj v histórii samotného mesta. Po abdikácii M.Schneidra-Trnavského bol vedením chóru poverený Daniel Bulla, známy veľkými zásluhami v rozvoji zborovej interpretačnej činnosti na Slovensku. Chór viedol až do roku 1980, kedy sa zo zdravotných dôvodov vzdal vedenia chóru. Od roku 1980 až doteraz je regenschorim Ladislav Vymazal. Okrem činnosti dirigenta a zbormajstra vykonáva aj funkciu tajomníka spolku. Pri príležitosti svojho významného životného jubilea, 80. narodenín, odovzdal 18.10.2015 štafetu - dirigentskú taktovku svojmu nasledovníkovi, mladému hudobníkovi talianskeho pôvodu, Danielovi Ruzzierovi.
 
Po smrti Júliusa Nagya nastúpila na miesto organistu Oľga Mária Zárubová (rod. Hradská). Po dvoch rokoch ju vystriedal Doc. Ing. Fedor Svatý CsC., člen zboru od roku 1947, ktorý toto miesto zastával 10 rokov. Ako zanietený a erudovaný muzikant sa zaslúžil o premiérové uvedenie mnohých diel aj ako príležitostný dirigent. Od roku 1995 do roku 2002 sa za manuálom organu striedali Oľga Mária Hradská, Ivona Matúšová, Peter Vymazal (od roku 1998) a neskôr  Eva Veselská (od roku 2010). V súčasnosti sú to Ján Fančovič (od roku 2002) a Richard  Šarvaic (od roku 2013).
 
O vôbec prvú oficiálnu nahrávku na kompaktnom disku sa v roku 1997 zaslúžil Jozef Kudri. Ako zakladajúci dirigent Trnavského komorného orchestra a súčasne člen Spolku naštudoval v spolupráci oboch telies diela svojho učiteľa Mikuláša Schneidera - Trnavského a vytvoril tak hodnotné umelecké dielo. Ako príležitostný dirigent a vynikajúci muzikant podstatným spôsobom ovplyvnil umeleckú úroveň Spolku v tomto období.
Po roku 1948 v dôsledku spoločenskej klímy bola činnosť cirkevných spolkov potláčaná. Náš spolok však ani po jeho zrušení v roku 1951 svoju činnosť neprerušil a pokračoval ako Chrámový zbor a orchester dómu sv. Mikuláša v Trnave. Registráciou na MVSR v auguste 1993 sa spolková činnosť formálno-právne obnovila. Spolok prijal názov Rímsko-katolícky cirkevný hudobný spolok sv. Mikuláša v Trnave. Na potvrdenie kontinuity činnosti spolku boli do stanov vložené aj tradičné ustanovenia zo stanov prvého spolku z roku 1833. Predsedom spolku je vždy primátor Trnavy - aktuálne je to Ing. Vladimír Butko, ktorý strieda v tejto funkcii doterajšieho primátora  Ing. Štefana Bošnáka, ktorý zastával túto funkciu v rokoch 1994 - 2010. Čestným predsedom je dekan farnosti Trnava-mesto.  V súčasnosti je to prof. ThDr. Stanislav Vojtko, ktorý v roku 2013 vystriedal  PhD. ThLic. Marcela Kubinca. Protektorom spolku je od roku 2013 J.E. Mons. Ján Orosch, trnavský arcibiskup. V zmysle tradície sú títo funkcionári čestnými členmi spolku. Napriek tomu - alebo práve preto - znamenajú pre činných členov spolku morálne povzbudzovanie na poli cirkevnej hudobnej činnosti.